6/20/2018


Alchemilka je môj najobľúbenejší obchod v celom celučičkom Prešove. Ja vlastne do obchodov už ani veľmi nechodím, keď tak ma stretneš v Maxe, pretože tu pracujem, v zeloovocí na hlavnej, v Ako repa, kde chodím vážiť orechy, v sekáčoch a poprípade v Lidl s mamkou na nákupe, a to je asi tak všetko. V Alchemilke ma však stretneš asi najčastejšie, pretože po prvé, je to nádherný obchodík s veľmi príjemnou atmosférou, po druhé tam na jednom jedinom mieste nájdeš tú najlepšiu kozmetiku (najmä českú a slovenskú), ktorá ti naozaj pomôže, no a po tretie, sú tam tí najmilší ľudia, ktorí ti poradia tak dobre, že ani nie je možnosť, že by si bol so svojou kúpou nespokojný. Upozorňujem však, že neexistuje niečo také, že sa tam prídeš iba popozerať, vždy odtiaľ s niečím odídeš.:D Ja som tam bola tieto fotky nafotiť pred dvomi týždňami, pričom som odchádzala s bavlnenými tampónmi na odličovanie, tuhým šampónom od Soaphorie aj vrecúškom na zeleninu a ovocie. Včera som tam však bola opäť a odchádzala som s mojim obľúbeným hojivým gélom, o ktorom som písala tuto, s make-upom od Zao, s drevenou zubnou kefkou, s avokádovým olejom na pleť a ešte aj s havlíkovým zázrakom. Zakaždým tam ozaj niečo objavím a chcem to aj vyskúšať, pretože od kedy si kupujem takúto prírodnú kozmetiku z Alchemilky, tak moja pleť sa zlepšuje a zlepšuje. Okrem kozmetiky tam  nájdeš aj prostriedky do domácnosti, ktoré sa dajú dočapovať, čiže sa vďaka tomu šetria plastové fľaše od rôznych saponátov či pracích avivážou. Ďalej tam majú sviečky zo sóje, rôzne esenciálne oleje, sieťované tašky a kooopu ďalších vecí.♥ 

P.s.: Toto nie je článok vrámci spolupráce, Alchemilku som oslovila ja, s tým že zato nič nechcem, len by som rada šírila osvetu ďalej, aby si aj ty vedel, že niečo také v Prešove máme. Všetko je myslené úprimne a fakt by som nepovedala na tento obchodík ani jedno zlé slovo.

Ps..2: Alchemilku nájdete tuto








6/16/2018


Keď som bola malá, bola som neskutočný huncút. Rodičia mi doposiaľ vravia, že ako prvorodené dieťa som im dala dosť zabrať. Stále som lietala holá, nechcela sa ani za nič obliecť, a tak ma museli naháňať po byte, bavilo ma robiť si moje potreby za dvere v obývačke, napodobňovala som nášho psíka v jedení jeho hračiek, prestrkovala hlavu cez zábradlie a potom ju nevedela vybrať, a tak podobne. Vraj som bola totálne chalanisko, pričom sa moji rodičia už vtedy báli, čo zo mňa vyrastie, a ako sa moje správanie vystupňuje najmä v puberte. Ich obavy sa však nenaplnili a naopak, čím som bola staršia, tým som bola pokojnejšia. Mala som síce jedno divotvorné obdobie, keď som chcela byť v skorom veku, čo najdospelejšia, ale keď som si uvedomila, že byť niekde v partii, chodiť v piatky vonku a opíjať sa, či fajčiť ma absolútne, ale absolútne nebaví, dostala som sa asi v takých 15 rokoch do skorého dôchodkového veku, a odvtedy mám najväčší pôžitok z toho, keď môžem prísť v piatok poobede domov, zatvoriť za sebou dvere, vybrať si knihu, písať na blog, pozerať seriály alebo blúdiť vo svojich myšlienkach.



Bohužiaľ, potom mi bolo často krát vyčítané, že som taká. Že nie som v spoločnosti, medzi ľuďmi, že netrávim viac času so svojou rodinou, že nejdem častejšie so spolužiakmi vonku do baru, že sa neviem uvoľniť alebo dokonca, že v realite nie som taká citlivá a emotívna, ako som tuto na blogu či sociálnych sieťach. Ale vieš, niekto to prosto nemá vo svojej nature. Dlho som nechcela sama v sebe prijať fakt, že som introvert, pretože spoločnosť takýchto ľudí akosi menej akceptuje, veď ja sama som si myslela, že introverti sú zaškatuľkovaní ľudia, ktorí nemôžu druhých ani len cítiť, sú viac depresívni, pesimistickí a neznášajú celkovú komunikáciu. Mýlila som sa. Introvert, je človek, ktorý má len väčší pôžitok z času, ktorý môže tráviť aktivitami, ktoré ho napĺňajú, ako je čítanie, písanie, rybárčenie, chodenie na túry, maľovanie, fotenie či záhradkárčenie. Nie je to človek, ktorý by sa ľuďom vyhýbal, to vôbec nie, len nie je rád, keď je v obrovskej skupine ľudí, radšej má jedného, dvoch pravých priateľov, ktorým dôveruje, a tých by nevymenil naopak za kopu priateľov, ktorí sú väčšinou iba na zábavu. Introvert je človek, ktorý potrebuje aj viac času na seba, potrebuje sa aspoň na hodinu denne zavrieť do ticha a nebyť v hluku a chaose. A napokon, introvert je človek, ktorému sa jednoduchšie vyjadruje, keď si svoje myšlienky môže poriadne premyslieť, emócie zahasiť a dať ich zo seba vonku spôsobom, ktorým možno nie sú slová vypovedané nahlas, ale spôsobom, ktorý je pre neho bližším, ako napríklad napísať to na blog. Ja som takýto introvert, a som na to hrdá.

P.s.: Niektoré fotky sú nekvalitné lebo som mala zle nastavený foťák. :'(



NOSÍM
šaty zo Zary
balerínky z Mohita
zdedenú kabelku značky Thomas Wylde

      



Najnovšie príspevky