Šatníkové Σ- sumárum

2/26/2018

Tak teda, na začiatok tohto blogu som si povedala, že musím vyložiť všetky karty na stôl, byť úplne úprimná (čo aj stále som), a tak nejako ťa upozorniť nato, že ani ja ešte nie som ani zďaleka tam, kde by som chcela byť, čo sa týka recyklovania, úplne zdravého životného štýlu, šatníka plného fairtrade alebo vintage vecí, či čisto prírodných produktov. V prvom článku- Vitajte, som spomínala, že aj pre mňa samotnú je tento blog cesta, ako sa k tomu ešte viac prepracovať, preskúmať to a ponoriť sa do toho, naozaj celá. Píšem to hlavne preto, pretože viem, že veľmi veľa ľudí sa vie chytiť každej nitky, ktorá čo i len trošilinku vybočuje z konceptu. Ale tak zasa, nič netreba podľa mňa v živote preháňať, podstatné je nájsť nejakú rovnováhu, ktorá bude pre daného človeka tá správna. 

Pre mňa tá najťažšia vec, z tohto celého je jednoznačne módna stránka. 20 rokov som bola zvyknutá na nákupné strediská, na dávanie, nie tak veľa peňazí za oblečenie, na to, že keď sa mi naozaj niečo páčilo, tak som si to kúpila, a podobne. Môžem na rovinu a bez hanby povedať, nebude to ľahké. Vôbec. Novinky, stále meniace sa trendy, krásne kusy látok či vzorov, sú na každom kroku a zbaviť sa tohto zlozvyku alebo závislosti, nie je sranda. Upozorňujem však, že určite neprestanem nakupovať. Toto nie je blog o zakazovaní kupovania a tvrdenia, že to je tá najlepšia cesta. Ide tu skôr o to, že keď už stojíš v tom obchode a chceš si niečo kúpiť, tak si treba položiť otázku: Treba mi to? Stojí to zato? Bude sa mi to páčiť aj o mesiac, o rok? Stojí tá vec naozaj za cenu, že to niekto šil v Číne a dostal za to koľko? 0,02€? 

Keď mám pravdu povedať, minulý týždeň som bola v Košiciach, zašli sme do Auparku, pretože kamarátka si niečo chcela kúpiť, pričom sme vošli aj do iných obchodov, a zrazu tam bola v Stradivariuse ružová baretka s prišitými perličkami, za 3€. Vtedy vošiel do mňa adrenalín a veľký boj, že čo teraz. Držala som ju v ruke a prechádzala ňou celý obchod. Tak som si ju vyskúšala ešte raz, opýtala sa samej seba tieto veci, a položila ju späť. 

Môžem hneď teraz povedať, že vám nezaručujem, že si už nikdy nič v Zare alebo Stradivariuse nekúpim, to by som, predpokladám, klamala, ale určite to chcem obmedziť, vytriediť si skriňu, nájsť si vďaka tomu svoj komfortný- ten pravý štýl, nakupovať v sekáčoch, pretože z mojej skúsenosti, práve vintage kúsky, ktoré mám vo svojej skrini, sú pre mňa TÝMI srdcovkami. Na druhej strane viem, že keď si budem kupovať napríklad topánky, ktoré sa fakt rýchlo opotrebúvajú, tak v sekáči ich určite hľadať nebudem, a vlastne som tam ešte nikdy pekné nevidela, no a na fairtrade obuv som ešte nenarazila, a keď, tak tá bude teda určite drahá. Za tričko som ochotná dať 40€, ale za topánky 200€, je trochu veľa na mňa. Zároveň v situáciach, keď budem potrebovať šaty na nejakú príležitosť alebo mi niečo akútne vyskočí a chýba v šatníku, tak si to kúpim, ale nech je to raz za, ja neviem čo je norma, pol roka? Rok? Žijeme zasa iba raz a nedá sa všetko úplne kontrolovať. 

Teraz dám asi veľmi divný príklad, ale je to ako s alkoholom. Keď ho piješ veľa, tak to nie je zdravé, keď ho nepiješ vôbec, tak fajn, je to tvoja voľba. No potom si ho môžeš dať príležitostne, keď sa naozaj cítiš tak, že sa potrebuješ uvoľniť, že ho fakt potrebuješ a vtedy, ten pocit stojí zato. :) 


Rozhodla som sa tiež, že budem robiť články toho, čo si naozaj kupujem a sľubujem, že nič nevynechám, ako také zdokumentovanie, toho, že v reále sa snažím naozaj robiť to, čo tu píšem. No a dnes som sa rozhodla urobiť také začiatočné suma sumárum môjho šatníka. Rozdelila som to podľa typu oblečenia a zisťovala 3 veci. Celkový počet, koľko z toho som si kúpila za posledný rok, a koľko z toho je zdedených/zo sekáča/hand made. 
Takéto články budem robiť asi raz do roka, aby som stále videla, kam som sa posunula a verím, že časom, sa dostanem k tomu, že budem vedieť, odkiaľ naozaj tie veci mám, a že boli vyrobené vo férových podmienkach a z kvalitných materiálov. 


Neviem či toho je veľa, ale viem, že toho nie je málo. A to tu ešte nie sú pripočítané vetrovky, topánky a letné veci, ktorých je tiež dosť. Budem sa, ale zlepšovať, to ti teda sľubujem a už sa veľmi teším, ako to budem mapovať a zdieľať s tebou. Na záver, mám pre teba ešte video, kde ukazujem takmer každý jeden kus svojho oblečenia, tak ak ťa to zaujíma, budem rada, ak si ho pozrieš. A taktiež, aby som nezabudla, na trhu je o jeden sekáč viac, a to ten môj. Určite, ak sa ti niečo bude páčiť, napíš mi! Prajem ešte krásny zvyšok dňa a pre východniarov krásne jarné prázdniny.♥








6 komentárov:

  1. Krasny clanok :)nikdy som sa nezaujimala o to kde ako je vyrabane oblecenie a neprikladala som tomu velku vaznost. nedavno si vsak zverejnila na InstagramStory screen z filmu na tuto temu a uz vtedy ma to zaujalo a tymto clankom si ma naozaj podnietila k rozhodnutiu ze sa zacinam o to ovela viac zaujimat a hned aj idem vytriedit ten svoj satnik!!!(zaroven mi je az trapne a smutne zo samej seba ze moj satnik je skoro prepleny touto fast fashion kuskami...) a vdaka za video,cakaala som na neho a potesilo ma:))) len tak dalej

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to sa veľmi teším, že to ľudí inšpiruje! Aj ten môj je prepchatatý fast fashion kúskymi, ale tak verím, že sa to bude meniť.:) Ďakujem veľmi ❤️

      Odstrániť
  2. Zamilovala som sa do tvojich sekacovych kuskov!!!prosim v akych nakupujes? A taktiez ti zavidim sesternicu ;D a tvoje dokonale kimono a taktiez kabelku so smrtkou <33 dokonale modely priam! B♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! :) Do sekáčov chodím troch. Prvý je na hlavnej, oproti Pirôžkam a druhý, a tretí sú na trojici, a to Kilovka a Textile house. So sekáčmi treba mať však trpezlivosť, stane sa, že tam nájdem naozaj pekný kus, až na 10krát. :)

      Odstrániť
  3. Na úvod by som len chcela povedať, že v pondelok mám predmet Základy reklamy, a spomedzi tisíc iných vecí, ktoré sme robili, sme pozerali aj video, kde bol uprostred ulice umiestnený bok "tričko za 2€" - no ľudia po tom, čo do tohto automatu vhodili požadovanú sumu, boli "nútení" pozrieť si krátke video o tom, kto a za koľko toto jedno tričko vyrobil, a pokiaľ si dobre pamätám, cez 90% ľudí sa rozhodlo vhodené 2€ darovať a tričko si nevzali; a náš vyučujúci tiež spomenul film True Cost, ako veľmi ho zasiahol (btw - on má do 30 rokov, bol v košeli, saku a rifliach a na lavici mal položený iPhone 8) a že najbližší polrok si žiadne oblečenie nekúpil, a ešte aj po tom polroku mal problém kúpiť si nový kúsok do skrine.

    Kedysi som snívala o obrovskom walk-in closet, kde by boli stovky a tisíce rôznych kúskov oblečenia, a ja by som toho mala tak veľa, že by som ráno nevedela, čo si mám obliesť, ale to len preto, lebo by som nevedela, čo si na seba dať skôr. Táto moja "fáza" skončila asi tak, že teraz mám v skrini kopec jednofarebných tričiek s krátkym rukávom a jednoducho kúsky, ktoré ma stáli najviac 3€, no teraz ich už nenosím, lebo desať sivých tričiek nikomu netreba.

    Prejsť na fair-trade bude veľmi ťažká cesta - najmä preto, lebo v obchodných centrách nie je žiadna značka, ktorá by bola férová, plus je obrovskou "nevýhodou" cena takýchto produktov, ktorá je oveľa vyššia ako známe fast fashion značky a nie každý je ochotný priplatiť si. Ja takisto nie som boháčka a skôr si môžem dovoliť rifle za 7€ ako za 170€.

    No dúfam, že za tento rok sa mi podarí pretriediť skriňu, darovať veci, ktoré už nenosím, a vytvoriť si šatník, ktorý bude pozostávať z kúskov, ktoré budú kvalitné, ľahko kombinovateľné a budem z nich mať dobrý pocit.

    Držím ti palce na tvojej dlhej ceste! ❤
    A STYLISH BEE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Takmer som zabudla - video je úplne úžasné! Kvalita je perfektná a dúfam, že budeš natáčať častejšie! ❤

      Odstrániť

newer older Domov