Úlovky #2

6/05/2018
Tento blog, celý môj fair a eko nový životný štýl a všetko to odhodlanie začalo celkom zhurta. Vlastne zo dňa na deň. V jeden večer som si zapla film The true cost a na druhý vyhádzala celú skriňu. Všetkým som rozprávala aký je biznis s módou špinavý, aký dopad má naše míňanie peňazí, za kúsok látky, na iných, na našu prírodu a celú planétu. Stále tomu nemôžem uveriť, zakaždým krútim hlavou, keď vidím ako ľudia bezhlavo nakupujú, občas sa stane, že sa mi aj slza rozkotúľa po líci a niektoré dni zasa neskutočne zúrim. 

No nie vždy je to tak. Musím sa priznať, že aj ja mám občasné "výpadky." Predsa len, od malých detí máme v sebe zakorenené, že ak si chceme urobiť radosť, tak si kúpme na seba niečo pekné, že keď sme smädný, tak treba utekať do obchodu a kúpiť si litrovú fľašu s vodou alebo že je normálne mať doma 10 rôznych prostriedkov na umývanie drevenej podlahy, dlaždíc, okien, sanity, riadu, seba samých, zvierat, áut a ja neviem ešte čoho všetkého. Sme neskutočne konzumná a komerčná generácia a všetky tieto produkty sú súčasťou našich každodenných životov, preto si občas ani ja neuvedomím, keď si objednám limonádu v kaviarni, že mi ju donesú s plastovou slamkou... 

Ale nie o tom som chcela. Chcela som povedať, že aj ja mám ešte stále občas tendenciu a chcenie si ísť niečo kúpiť. Neviem prečo, ale najmä teraz pred letom je v obchodoch vždy spústa krásnych vecí a aj napriek tomu, že som si vedomá toho, čo to spôsobuje, mám nutkanie si niečo kúpiť. Takto asi pred mesiacom som objavila v Zare nádherné patchworkové šaty a stukajúc som volala kamarátke, nech mi hneď vynadá, že som debil a že si ich nemôžem kúpiť. Najhoršie na tom bolo, že sa mi páčili tak veľmi, že som bola ozaj schopná si ich kúpiť bez výčitiek a to ma hnevalo najviac. Nekúpila som si ich nakoniec. Vydržala som, zaťala som zuby, zavrela oči, predýchala to, dala si facku a bolo. Akurát že viem, že mnoho ľudí to predýchať nevie a vyhrá nad nimi ich konzumné ja. Je to ťažké nevravím, že nie, ale stačilo vydržať a ja som si hneď našla krásne patchworkové šaty v sekáči a ešte k tomu o 33€ lacnejšie.:) Mne osobne pomáha, keď si prosto v hlave nastavím myslenie na kritické. Včera som bola v Auparku v Košiciach, prechádzala som cez Stradivarius a bolo tam ozaj mnoho pekných letných vecí, ale v hlave som si povedala, že všetky tie veci sú strašne nekvalitné handry, ktoré by sa mi o rok ani nepáčili, a tak som prechádzala zvyšok obchodov s totálnym nezáujmom a fakt sa mi v nich napokon absolútne nič nepáčilo, čo by som vedela, že by aj zato stálo. Mnoho je len v našich hlavách, naozaj, a síce budú nás sprevádzať nejaké ups and downs, ale nech mi nikto nehovorí, že sa to nedá. Lebo dá, a to vám hovorí človek, ktorý celý život utrácal všetky svoje našetrené peniaze za oblečenie. 

3 komentáre:

  1. Och, so true!
    Posledný rok si všetky tieto veci tiež uvedomujem a neskutočne mi je to všetko ľúto. Akí sú niektorí ľudia bezcitní a bezohľadní a majú tú drzosť (áno, drzosť) odhodiť niečo len tak v lese, na chodníku či do vody. Je to neskutočné a nerozumiem, ako môžu so sebou žiť. Čo sa oblečenia týka, tiež si tento stav dosť uvedomujem, aj to, v akých podmienkach sa oblečenie z týchto obchodných reťazcov vyrába. Vyhýbam sa tým lacnejším obchodom, ale zasa uvedomujem si, že v tých drahších ako Mango, Zara, H&M to o veľa iné nie je. Teraz dosť bojujem sama so sebou, pretože si potrebujem nakúpiť niekoľko kusov letného oblečenia a aj topánok, pretože veľa vecí je mi už akosi veľkých, prípadne fakt riadne vynosených a chýbajú mi nejaké basic veci. A aj keď moje srdce by najradšej nabehlo do obchodu a kúpilo sto vecí za menej peňazí, asi sa budem riadiť rozumom a kúpim toho menej a kvalitnejšieho. Ach, je to tak jednoduché až primitívne a pritom tak náročné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Konvalinka05 júna, 2018

      Presne viem, ako sa cítiš ohľadom všetkého, čo si napísala. Bohužiaľ, treba niekde začať, a keď to nebudeme my, tak kto iný bude bojovať proti neférovosti? :)

      Odstrániť
  2. Super článek, škoda, že ten film nikde nemůžu najít. :-D Já jsem sekáčová. A i v těch sekáčích si koupím něco jednou za 3 měsíce. Jsem v tomhle taková asi divná? Nemám ráda nakupování. :-D Sice toho mám ve skříni dost, ale většina je, jak říkám, ze sekáče, něco tedy samozřejmě i z krámu, ale toho je míň než všeho ostatního. :-D Něco mám po tetě, která má plnou šatnu (něco jako v Sexu ve městě ♥) a spoustu věcí si koupí a nikdy na sebe nevezme. Lucky me, že mám stejnou velikost. :-D A pak věci dostávám od mamky, která mi vždy něco vybere a mnohdy i v sekáči, protože mě zná. :-) S botami jsem na tom stejně (ale ty v sekáči teda ne e). :-D Ale pokud Tě tahle low cost problematika zajímá (neber to prosím jako reklamu!), tak jsem teď psala na blogu o organizaci BE SEA, která se zabývá globálními problémy a ochranou oceánů. Dostala jsem od nich tričko, které je vyrobeno šetrně, lidi za něj dostali slušně zaplaceno, byli ve slušných podmínkách a ještě je z eko bavlny. :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem ti krásne za tvoj čas, podporu aj komentár.♥

newer older Domov