7/15/2018


Ahojte kamoši! Tí z vás, ktorí ma sledujete na instagrame, áno, hurá nové video je von, a pre tých, ktorí ma nesledujete, tak mala som na instakilograme rôzne dotazníky, pričom som sa dozvedela, že mnoho ľudí by chcelo, aby som robila viac youtube videí, čo ma spočiatku zarazilo lebo ja som ich robiť nechcela (:D), keďže, po prvé, akosi sa mi ľahšie vyjadruje písomne, než ústne a po druhé, nevedela som, o čom by som ich mala robiť, pretože, veď viete, že ja nerada vytváram mainstreamové veci. Napokon som sa však odhodlala natočiť prvé, potom mi napadol námet na druhé, tretie a teraz mám toľko tém, o ktorých by som vám rada porozprávala! V podstate, sú to veci, o ktorých som chcela písať články, no tie by boli asi príliš zdĺhavé, a ak je pre viacerých ľahšie počúvať, než čítať, tak sa posnažím vyhovieť vašim prosbám.

Dnes je to video o tom, ako môžeme redukovať plasty v našich životoch, o tom, aké je to jednoduché a prospešné. Viem, asi to nie je možno téma, ktorú by ste na videá očakávali a chceli, ale niekedy je lepšie raz vidieť ako 100-krát počuť, mám totižto pocit, že tieto tipy na rôzne alternatívy spomínam snáď všade, a stále dookola, no i tak neviem, či to niekto vníma, a tak možno v takej vizuálnej podobe, so všetkými ukážkami, štatistikami a rôznymi vysvetleniami, to bude mať väčší význam. Verím, že áno a verím, že sa vám bude páčiť. 

Majte ešte krásny zvyšok víkendu! :)


7/13/2018


Po všetkých tých spravách, ktoré odznievali v uplynulých mesiacoch, ohľadom mŕtvych veľrýb a vráskavcoch s 25 kilami odpadu v ich tele, fotky mŕtvych vtákov a ich žalúdkoch naplnenými plastami, či zväčšujúce sa plastové ostrovy v Atlantiku, mi nebolo celkom ľahko a po ceste do Chorvátska, som si v hlave predstavovala všetky najhoršie scenáre, ktoré by ma mohli nemilo prekvapiť. Viem, neišla som ani ku Pacifiku, ani do Talianska, kde inak talianska mafia dostáva milióny eur, za to, že vyhadzuje plasty do mora, išli sme predsa k nášmu slovanskému moru, no aj tak. 

Po príchode mi však odpadol kameň balvan zo srdca, pričom tam bolo naozaj čisto, tak ako každý jeden rok, aspoň na prvý pohľad... More síce bolo čisté, to áno, a viacmenej aj pláže, nebolo to samozrejme nič horibilné, no keď som sa zapozerala bližšie, alebo teda strávila deň na pláži, všimla som si, ako ľudia za sebou nechávajú odpadky, namiesto toho, aby ich vyhodili. A to ma nesmierne nahnevalo a zaskočilo zároveň. Veď už ako deti nás rodiča učili, že nemáme vyhadzovať odpadky na zem, ale pekne krásne ich odhodiť do koša a to, že dospelý, predpokladám inteligentný človek, strávi celý deň na krásnej pláži, užíva si slniečko, rozbúrené more, a kochá sa tou nádherou, a potom tam nechá za sebou bordeľ, je pre mňa nepochopiteľné. Keď používame veci, nakupujeme, konzumujeme doma, a hádžeme to potom rad radom do koša, tak ešte so zavretými očami a zaťatými zubami, rozumiem, že si to neuvedomujeme, že prosto to vrece v koši zaviažeme hodíme von do smetiakov a pokračujeme ďalej v živote, nemyslíme na to, kam putuje ďalej. Ale je to až, ani neviem či na plač, alebo na smiech, no tí ľudia sa potom na to isté miesto vrátili aj na druhý deň a nevadilo im, že ležia pri odpade, ktorý za sebou neupratali? Ja neviem, možno to preháňam, ale mne bolo z toho veľmi smutno, pretože my ľudia, homo sapiens sapiens, máme 2 ruky, 2 nohy, celkom dosť vyvinutý mozog, miesto na žitie, ktoré bolo vytvorené niekoľko miliárd rokov dozadu, a pritom si vôbec, ale vôbec nevieme vážiť, to čo máme a namiesto toho náš domov vedomky, či nevedomky ničíme a kvôli nám postupne zaniká. 


NOSÍM
šaty zo secondhandu Almara 
šľapky z Gatu 
slnečné okuliare z Bižutérie Lilly 
náušnice od Benu Made

Najnovšie príspevky