Férovosť v móde

4/22/2018

Od kedy som sa začala zaujímať o férovosť v móde, čo bol dovtedy pojem pre mňa veľmi vzdialený, tak akoby zázrakom na mňa každý deň začali vyskakovať stránky a produkty, ktoré sa na fair trade či iné enviromentálnosti špecializujú. Poviem ti, Cookies je veľmi dobrá vec, a aj keď o nás občas prezrádza priveľa a ruší naše súkromie, tak ho považujem za super kamoša, pretože vďaka nemu som objavila tooľko veľa značiek, bez toho, aby som vypotila čo i len kvapku potu. Existuje však ale mnoho obchodov internetových aj neinternetových, ktoré sa tvária dôveryhodne a kvalitne, no opak je pravdou. Práve preto som sa rozhodla dať do pár bodov, kroky, ktoré robím, keď objavím novú značku a chcem zistiť, či jej môžem veriť, či je férová a či sa oplatí investovať peniaze do produktov, ktoré ponúka. :)


  1. Keď som v obchode, prvá vec, na ktorú pozerám je, kde bola daná vec vyrobená. Ak na nej píše made in China, Bangladesh, India či Turkey, tak to asi veľmi férové nebude. Taška, ktorú mám na týchto fotkách, je napríklad vyrobená v Poľsku, a tým teda ja dôverujem. Oni majú textílny priemysel veľmi dobre vyvinutý a kvalitný. A už len to, že je to vyrobené v EÚ napovedá o mnohom. 
  2. Ďalšou vecou je cena. Pokiaľ niečo stojí 5, 10, 20€, tak to opäť férové určite nie je. Každý jeden kus oblečenia je vyrábaný zdĺhavým procesom- najprv musí materiál, z ktorého je tá vec vyrobená, vyrásť. V novodobom svete musia aj ten striekať chemikáliami, pretože nestíha rásť, a tie tiež niečo stoja. Potom sa zbiera, spracováva , napríklad taká bavlna potrebuje veľmi veľa vody, aby z nej vedeli vyrobiť tričko- presnejšie 2720 litrov, čo vôbec nie je málo. Potom sa to odvezie niekam do továrne, kde to tetušky šijú za maximálne otrasných a nebezpečných podmienok. Ďalej sa to musí zabaliť, poslať cez polku sveta, dať do predajne, pričom nájmy v obchodných centrách, sú teda šialené. No a nehovoriac o všetkých tých ľuďom, ktorí sú pritom, tí ktorí ten materiál striekajú, zbierajú, farbia, kamionisti, piloti alebo kapitáni, ktorí ich prevážajú, cez ľudí ktorí ich šijú, až po predávačky, ktoré lietajú v tých obchodoch ako špinavé prádlo a počúvajú nezmyselné požiadavky zákazníkov. Čiže, keď si stále myslíš, že 5€ za jedno tričko je v pohode, tak ja už fakt neviem.
  3. Materiál je tiež dosť podstatný, a to zasa z enviromentálneho hľadiska. Polyester, ktorý je umelý, sa v prírode rozkladá 20 až 200 rokov, a keď ho perieme, tak vypúšťa mikrovlákna do vody, ktoré ju veľmi znečisťujú. Preto sa treba radšej obzerať po bavlnenom, hodvábnom, či vlnenom oblečení, ktoré je produktom prírody. 
  4. Čo sa týka internetu, keď objavím novú značku, hneď idem do sekcie "about" alebo "o nás," aby som zistila, či majú v popise napísané niečo o udržateľnosti alebo férovosti. Ak to tam nevidím, zatváram stránku, naopak, ak píšu napríklad o tom, že platia svojim zamestnancom férovo, snažím sa zistiť o tej značke viac, poprípade vygoogliť nejaké dobré alebo zlé recenzie. Teraz už je to taká moja malá závislosť a niekedy je fakt zaujímavé si prečítať hneď na začiatku o ich firme niečo viac, spoznať ju a zistiť, aké podmienky výroby majú. Nikdy som to tak predtým nerobila, a to je asi chyba, ktorú robíme všetci. Aj keď sa v živote zoznámime s niekym, tak ho najprv chceme spoznať, a až potom mu dôverujeme, a nie naopak. Čiže toto fakt odporúčam. 




NOSÍM
kabát zo Zary 
šaty na traky z F&F
tričko z Reservedu 
topánky z CCC
tašku z Bižutérie Lilly (vyrobená v EU)

2 komentáre:

  1. Je to téma, o ktorej sa nerozpráva - tak, ako sa nerozpráva o veciach, kvôli ktorým sa cítime čo i len trošku nepohodlne. Patríme k západnému svetu - k svetu, kde sme zvyknutí na luxus, na smartphony a rýchle autá, na všetko predložené pred nosom na zlatom podnose a nič okolo nás nezaujíma.
    Priznávam, že aj ja som dosť dlho zatvárala oči; a ani náhodou nie som sama, pretože všetci vieme, aká je realita fast fashion. No v poslednej dobe som sa oveľa viac začala zaujímať o túto tému - a keď k tomu pripočítam fakt, že pracujem v obchode s oblečením, kde ľudia nakupujú ako šialení a ako keby chodili nakupovať zabalení v deke alebo záclone, lebo nemajú ani len jednu ponožku na seba, tak mi je na jednu stranu veľmi smutno, no o to viac som odhodlaná spraviť aspoň najmenšiu zmenu a v takýchto reťazcoch ďalej nenakupovať (s prácou tiež v lete končím, ale girl's gotta eat a platia nás celkom slušne :D)
    Veľmi pekne spracovaný článok! ❤
    A STYLISH BEE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Začala som si dávať tiež pozor na to, kde boli veci, ktoré si kupujem vyrobené. Snažím sa už vyvarovať nakupovaniu v bežných obchodných reťazcoch. Síce ja som ani predtým nebola človek, ktorý mal potrebu ísť každý týždeň nakupovať. Možno tak raz sa dva mesiace, alebo raz za mesiach. Nikdy som neprežívala ošiaľ tých zliav, párkrát som si niečo kúpila v zľave, ale musela to byť ajtak vec, ktorá sa mi páčila a o ktorej som vedela, že ju vynosím. Lenže ja som bola aj trochu tak vychovaná. Niežeby mi rodičia nedopriali, ale viedli ma k možnej skromnosti a k tomu, aby som si veci cenila. A myslím, že asi toto chýba ľuďom, ktorí potrebujú mať stále niečo nové a nové bez pocitu viny.

    monicasworldofflowers

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem ti krásne za tvoj čas, podporu aj komentár.♥

newer older Domov